Pondelok 20. mája, 2024
Kapitulácia galského náčelníka po bitke pri Alesii (52 pred Kr.). (By Lionel Royer - Musée CROZATIER du Puy-en-Velay)

Keltské mincovníctvo na Slovensku: Čo ste o ňom doteraz nevedeli?

Dnes je všeobecne známe, že územie Slovenska bolo obývané už v dobe kamennej. Zo západu prichádzalo na naše územie nové a silné etnikum, ktoré nepochybne obohatilo domáce obyvateľstvo o to, čo sa naučilo od Rimanov, Grékov aj Etruskov. Zanechalo tu mnoho stôp po svojej bohatej kultúre a zručnostiach. Kelti stavali mohyly ako útočiská pre duše mŕtvych, ich oppidá sa stali predchodcami budúcich miest. Boli veľmi zruční v spracovávaní železa a vytvorili laténsku kultúru.

Prvé písomné zmienky o tomto etniku sa objavili približne v 5. stor. pr. Kr., Pochádzajú od Hekatalosa z Milétu , Herodotosa a iných, ktorí uvádzajú, že v strednej a západnej Európe sa usídlili Galovia. Na prelome 3. a 4. storočia pr. Kr. prenikli na územie dnešného Slovenska, kde sa stali známymi pod názvom Kelti. Toto etnikum indoeurópskeho pôvodu sa vyznačovalo zdatnosťou v remeselníctve, poľnohospodárstve, hrnčiarstve a známe je aj svojimi metalurgickými schopnosťami. 

Kelti boli prvým historicky doloženým národom na Slovensku. Poznáme viaceré kmene žijúce v rôznych oblastiach – sever Slovenska obýval keltský kmeň Kotínov, na západnom Slovensku žili Bójovia, v Poiplí Osovia, v Rakúsku Tauriskovia.

Najväčšie a najvýznamnejšie sídlisko Keltov, nachádzajúce sa na území Bratislavy, patrí medzi najväčšie v strednej Európe. Podľa L. Zachara zaberalo keltské oppidum areál starého mesta.

Kelti ako prví začali na Slovensku raziť mince. Keltská razba sa datuje do 3. až 1. storočia pr Kr. Vďaka početným prieskumom vieme, že na území Bratislavy bolo objavených viacero veľkých pokladov keltských mincí typu Biatec. Možno sa pamätáte, že sa tento nápis nachádzal aj na niekdajšej päťkorunovej minci. 

5 korún slovenských (matissek, Public domain, via Wikimedia Commons)

V Bratislavskom oppide razili Kelti zlaté statéry s nápisom Biatec o hmotnosti 6 g,  tetradrachmy – veľké 17 gramové strieborné mince, didrachmy (6 g) a drachmy, tzv. simmeringy s hmotnosťou 2,5 g. Mince obsahovali okrem vyobrazenia mužských hláv, jazdcov a mytologických motívov aj latinské nápisy, z ktorých sa zachovalo 16 druhov. 

Najčastejšie vyrazenými nápismi boli okrem BIATEC, NONNOS a DEVIL aj mince s nápisom AINORIX, BUSU, COBROVOMARUS, FARIARIX, TITTO a iné. Predpokladá sa, že ide pravdepodobne o mená kniežat žijúcich na našom území a sú dokladom najstaršieho použitia latinského písma u nás. Vďaka tomu, že podávali obraz o svetonázoroch Keltov v nezvyčajnej ikonografii, predstavujú keltské mince vrchol stredoeurópskeho mincovníctva.

V Zborníku Slovenského národného múzea sa uvádza, že v laténskej dobe neexistovala spoločná a jednotná mena, nerazili sa rovnaké mince. Vznik keltského mincovníctva súvisel so žoldnierstvom a výpravami Keltov do civilizovaného sveta, odkiaľ si prinášali nielen poznatky, ale aj mince a iné hmotné predmety.

Kelti boli udatní bojovníci a ako žoldnieri sa nechali najať aj do armády kartáginského vojvodcu Hanibala v 2. púnskej vojne proti Rimanom v rokoch 218-201 pr. Kr. Na základe zachovaných správ vieme, že v roku 279 pr. Kr. vyplienili veštiareň v Delfách.

K razbe vlastných mincí či zhotovovaniu iných predmetov použili zlaté a strieborné mince zo svojej mzdy z vojenských služieb. Okrem gréckych mincí slúžiacich ako zdroj mincového kovu v razbe na území Slovenska používali Kelti aj bójske, norické, galské, denáre Rímskej republiky a iné.

Doposiaľ bolo na území celého Slovenska objavených 193 nálezísk keltských mincí a mincí iného pôvodu razených zo zliatin zlata, striebra a medi. Prvý poklad Biatekov sa našiel pravdepodobne v lokalite Blumentál v roku 1776. Tzv. bratislavský poklad, viac ako 400 mincí, objavili v roku 1923.

Za zmienku stojí aj nález na Námestí slobody (109 mincí) alebo Žilinskej ulici, kde sa v roku 1942 odkrylo až 270 mincí. Okolie Bratislavy bolo na drobné nálezy bohaté. Náleziská keltských mincí rôzneho typu však nájdeme po celom Slovensku.

Do zoznamu obcí s preukázateľnou razbou patrili okrem Bratislavy aj Folkušová, Likavka, Nitra, Liptovská Mara, Plavecké Podhradie, Šaštín-Stráže, Trenčianske Bohuslavice a Veľký Slavkov. Dôkazom razby bol okrem nálezu mincí aj objav nástrojov na ich zhotovenie, ako formy na odlievanie, tégliky na spracovanie kovov, váhy a razidlá.

Keltské platidlá sa vyznačovali vysokou rýdzosťou kovou, preto mali aj menšie mince značnú hodnotu. Plastiku Biatec dnes nájdeme pred Národnou bankou Slovenska. Slávnostne bola odhalená v roku 2008 a mala symbolizovať prechod Slovenskej koruny na európsku menu euro.

(Dave Roos / Getty Images)

Kelti sú známi bohatou mytológiou a vierou v rôzne božstvá. Medzi najvyššiu trojicu uctievaných Bohov patrili Taranis, Teutates a Esus. Zaujímavosťou bola tiež ich viera v existenciu duše a jej nesmrteľnosť, čo sa odzrkadlilo aj v ich pohrebných rituáloch – do hrobu pridávali milodary, zbrane aj potravu. Mali silné väzby na prírodné sily a keltským kňazom – druidom – bola preukazovaná veľká úcta.

Známe sú aj ceremónie obetovania zvierat a ľudí. Ľudská obeť sa považovala za najúčinnejší spôsob získania si náklonnosti Bohov. Pozostatky ľudských obetí boli objavené v Havránku (Liptovská Mara), kde bolo zistené ubíjanie, štvrtenie a pálenie obetí zaživa.

Keltské oppidum zažívalo rozkvet do začiatku 1. storočia pr. Kr.. Zánik oppida nie je dodnes objasnený. Nálezy ako nepietne uložené ľudské zvyšky a spálené konštrukcie svedčia o násilnom zániku bratislavského oppida. Podľa jednej teórie dácky kráľ Burebista porazil asi v roku 44 pred Kristom Bójov (keltský kmeň na juhozápadnom Slovensku) a rozšíril svoju ríšu o ich územie. Grécky geograf Strabón spomína drvivú porážku Bójov a ich rozmetené sídla ako “bójsku púšť”, v ktorej boli Bójovia na hlavu porazení. Iná teória poukazuje na neskorší zánik v období cisára Augusta (27 pred Kristom – 14 n.l.). Keltské osídlenie na juhozápadnom Slovensku definitívne zaniklo príchodom Germánov za vlády Tiberia (14 – 37 n.l.).

Prečítajte si aj