Kelti z Bratislavy. Nie každý možno vie, že pred viac ako 2 000 rokmi sa na území nášho dnešného hlavného mesta rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida. Na hradnom vrchu sa našli základy budov, ktoré nesú známky luxusu nad pomery regiónu. Obyvatelia týchto domov si zavolali rímskych remeselníkov, aby im vybudovali sídla podobné tým v Itálii.
V snahe o priblíženie tejto časti našej histórie bola otvorená výstava Kelti z Bratislavy, ktorú môžu návštevníci Slovenského národného múzea – Historického múzea vidieť až do 1. októbra 2017 v suteréne paláca Bratislavského hradu. Architektúra a grafika výstavy Kelti z Bratislavy bola ocenená v kategórii významné umelecké alebo architektonické dielo pracovníka Slovenskej technickej univerzity do 30 rokov alebo študenta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Autorkami sú Ing. arch. Anna Gondová a Ing. arch. Eva Belláková z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Výstava predstavuje návštevníkom keltskú Bratislavu, no nie je len inštaláciou stoviek exponátov, ale je možné považovať ju za vyvrcholenie mnohoročného intenzívneho výskumu, ktorý jej tvorcovia prezentujú pomocou interaktívnych prvkov, dokumentárneho filmu o nálezoch na Bratislavskom hrade, pomocou videoprojekcie na 3D modely georeliéfu Bratislavy, ale aj prezentáciou zvyškov keltsko-rímskej architektúry in situ pod nádvorím Bratislavského hradu, na mieste bývalej keltskej akropoly.
Výskumy Keltov v posledných rokoch ponúkli nový pohľad na interpretáciu nielen dejín Bratislavy, ale aj širšieho priestoru v oblasti stredného Dunaja. Ako sa uvádza na webovej stránke Slovenského národného múzea, Kelti na územie Slovenska priniesli dovtedy neznáme vynálezy; svoju keramiku nevyrábali v rukách, ale na hrnčiarskom kruhu, priniesli nožnice či rotačný žarnov. Boli šikovní kovotepci a umelci. Keltské mincovníctvo začalo éru razby mincí na území Slovenska a práve preto je Biatec z Bratislavy aj symbolom Národnej banky Slovenska.
Prví Kelti prenikli do stredodunajského priestoru v druhej polovici 5. storočia pred Kr. Podľa Caesara boli oppidá opevnené sídliská s mestským charakterom. Predstavovali správne a kultové centrá keltskej spoločnosti. Geografická poloha na križovatke obchodných ciest predurčovala vznik oppida aj na území Bratislavy. V Bratislave mali Kelti svoju mincovňu. Na minciach sa najčastejšie vyskytuje nápis BIATEC. Vo vedeckých kruhoch sa čoraz častejšie pripúšťa, že lokalita Carnuntum, prvýkrát spomenutá v roku 6 po Kr. v správe Velleia Patercula, označovala v tom čase Bratislavu. Hranica Rímskej ríše sa na prelome letopočtov (27 pred Kr. – 14 po Kr.) za cisára Augusta ustálila na Dunaji.
Výstava Kelti z Bratislavy ponúka návštevníkom pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď žili na území mesta. Ide o prvé po mene známe etnikum u nás. Okrem početných nálezov (napr. pokladov mincí) a zaujímavého poňatia výstavy majú návštevníci možnosť vidieť v podzemnom priestore pod nádvorím Bratislavského hradu časť zvyškov antických architektúr z 1. storočia pred Kr. Súčasťou výstavy je línia pre deti s interaktívnymi úlohami.
Myšlienka otvoriť výstavu Kelti z Bratislavy vznikla po úspechu výstavy „Etruskovia z Perugie“, ktorú v Bratislavskom hrade navštívilo cez 30 000 návštevníkov, rovnomerná výstava sa konala recipročne v júli 2016 v talianskej Perugii, ktorá je už od roku 1962 partnerským mestom Bratislavy. „Výstava dokazuje, že obe mestá udržiavali od nepamäti obchodné vzťahy,“ vyjadrila sa o výstave viceprimátorka pre kultúru mesta Perugia.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto a infozdroj: Slovenské národné múzeum
Uverejnila: ZVČ