Nová Dubnica - zaujímavá architektúra socialistického realizmu
Marek Janičík, 2. 7. 2015
Mesto Nová Dubnica sa nachádza neďaleko Trenčína, na Považí a oplatí sa ho navštíviť vďaka jeho zaujímavej architektúre, ktorá neodmysliteľne patrila k minulému storočiu. Architektonický štýl sa volal SOCIALISTICKÝ REALIZMUS.
Nová Dubnica leží v malebnom Považí v Ilavskej kotline, ktorá sa tiahne od severovýchodu na juhovýchod. Je to 2. najväčšie mesto ilavského okresu.
Nová Dubnica sa s rozlohou 1 127 ha nachádza v nadmorskej výške 242 m n. m. Tvoria ju dva celky. Časť Nová Dubnica je moderným sídlom mestského charakteru. Vidiecku časť tvoria bývalé obce Veľký a Malý Kolačín, kde žijú obyvatelia v individuálnej bytovej výstavbe.
Na základe územnosprávneho členenia je Nová Dubnica súčasťou Ilavského okresu Trenčianskeho kraja. V rámci okresu má okrajovú polohu. Na severe a severozápade susedí s mestom Dubnica nad Váhom, ktoré je tiež súčasťou okresu Ilava. Ďalej susedí len s obcami Trenčianskeho kraja, a to s obcami Trenčianska Teplá na juhozápade, Trenčianske Teplice na juhu a Omšenie na juhovýchode.
Územie mesta sa nachádza v údolí rieky Váh, v južnej časti Ilavskej kotliny.
Mesto malo byť pôvodne len sídliskom pre robotníkov pracujúcich v Závodoch ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom. Bolo umiestnené päť kilometrov od zbrojovky pre prípad bombardovania. Samotný projekt navrhol architekt Jiří Kroha v duchu socialistického realizmu, ten sa ale podarilo zrealizovať len približne z jednej tretiny. Malo ísť o ideálne miesto pre život pracujúcich obyvateľov. Mesto sa začalo stavať v roku 1951 a štatút mesta mu bol priznaný v roku 1960.
Socialistický realizmus je umelecký smer a bol smerovaním oficiálneho (teda štátom podporovaného) umenia sovietskeho obdobia v ZSSR pred 2. svetovou vojnou a po nej a v krajinách strednej, juhovýchodnej a východnej Európy (vrátane Talianska).
Socialistický realizmus sa prejavoval vo všetkých formách umenia: film, výtvarné umenie, hudba či architektúra. A práve týmto štýlom mala byť vystavaná aj celá Nová Dubnica.
Projekt tohto mesta sa však nepodarilo nikdy uskutočniť, z plánov sa postavila ani nie polovica.
Výhody socialistického realizmu: stavby často obsahovali časti z výtvarného umenia, napr. mozaiky, štukatúry a maľby. Väčšinou však boli spojené s ľudovými motívmi, pracujúcimi alebo tematicky sa viazali k mieru na svete.
Nevýhody: Na Novej Dubnici sa výstavba realizovala podľa jednotného koncepčného návrhu, čo je dobré. Bohužiaľ, väčšina miest na Slovensku sa budovala nerozvážne, bez uváženia. Okrem toho boli stavby často nekvalitné a postavené veľmi rýchlo. Preto dnes môžeme na Slovensku vidieť toľko škaredých budov. Nakoľko však mala byť Nová Dubnica výkladná skriňa socialistického režimu, byty mali vysoký štandart, napr. terasy a balkóny, ktoré sa zachovali dodnes a môžeme ich vidieť nad arkádami Mierového námestia.
Na konci šesťdesiatych rokov bolo postavené kino Panorex, prvé panoramatické kino na Slovensku. Staré kino zbúrali a na jeho mieste postavili dom služieb. Dnes je kino zatvorené a čaká na digitalizáciu, avšak ide o naozajstný technický zázrak tej doby. Kino umožňovalo pozrieť si film na obrovskom plátne, ktoré bolo mierne zakrivené do oblúka. Vďaka tomu ste sa mohli lepšie ocitnúť v priestore filmu a vychutnať si ho viac.
Vznikla jedinečná architektúra, ktorá dodnes tvorí originálny imidž Novej Dubnice. Centrum tvorí námestie s obytnými domami a podlubiami, pod ktorými sa sústreďujú obchody. Okolo námestia sa nachádza viacero sadov – parkov s bytovkami a mesto dopĺňajú aj panelové domy sídliskového typu. V štvrti Miklovky postupne vyrástlo 650 rodinných domov. Nové bývanie pre sedemsto ľudí poskytne obytná zóna Dlhé diely.
Architektúru Novej Dubnice môžeme zaradiť k povojnovej etape výstavby Slovenska. Napriek nezrealizovaným horeuvedeným návrhom sú obyvatelia o osobe architekta málo informovaní a nedoceňujeme jeho prínos. Mnohí nevieme napríklad aj to, že povojnovú architektúru Slovenska aj v odbornej literatúre reprezentuje práve mesto Nová Dubnica.