Národný park – Slovenský raj
Národný park Slovenský raj sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Na prírodné hodnoty a krásy mimoriadne bohaté svojrázne územie s komplexom ihličnatých a listnatých lesov sa nachádza na pôvodne súvislej, eróziou rozbrázdenej plošine. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc a Skala.
Národný park Slovenský raj bol vyhlásený v roku 1988. Patrí k územiam s najvyššou biodiverzitou v strednej Európe. Tvoria ho krasové planiny, riečne kaňony, rokliny a tiesňavy s čarovnými vodopádmi. V podzemí bolo objavených viac ako 600 jaskýň a priepastí, avšak verejnosti je prístupná iba Dobšinská ľadová jaskyňa. Až 90 percent územia pokrývajú lesy, najrozšírenejšie sú bukové a jedľovo-bukové s hojným výskytom tisu. Významné sú vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy na skalných hrebeňoch a strmých svahoch. Jedným z najvzácnejších javov tohto národného parku je vertikálna inverzia v roklinách. Tá spôsobuje výskyt teplomilnejších druhov rastlín a živočíchov vo vyšších polohách a chladnomilných na dne roklín.
Rastlinstvo Slovenského raja patrí do oblasti západokarpatskej kveteny. Teplotné inverzie umožňujú výskyt horských druhov rastlín na nízko položených stanovištiach a aj vo výške okolo 450 m. Typickým príkladom je kortúza Matthioliho, ktorá zvyčajne rastie v oveľa vyšších nadmorských výškach, ale aj poniklec slovenský, ktorý je aj v znaku Slovenského raja. Na území tohto národného parku je evidovaných viac ako 900 druhov vyšších rastlín, z ktorých je 35 druhov plne chránených.
Slovenský raj je jednou z najnavštevovanejších oblastí Slovenska, pričom láka turistov počas celého roka. Môže sa popýšiť najvyššou hustotou turistických chodníkov u nás. K dispozícii je vyše 300 kilometrov dobre značených trás. Osem roklín je sprístupnených sústavou rebríkov, stúpačiek a mostíkov. V roklinách sa postupuje iba v smere proti prúdu potoka!
Prielom Hornádu je jeden z najkrajších a najznámejších kaňonov na Slovensku. Je to približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom.
Ak chcete prekonať náročnú trasu, prejdite Prielomom Hornádu, ktorý je dlhý 11,7 kilometrov. Vedie od Hrdla Hornádu na Podlesku pri obci Hrabušice až po Smižiansku Mašu. Pomôžu vám visuté lávky pod 150 metrov vysokými bralami, stúpačky, rebríky a reťaze. Alebo odbočte do Kláštorskej rokliny, známej najvyššou koncentráciou vodopádov, a prejdite ňou na Kláštorisko.
Závojový vodopád je najvyšší vodopád Slovenského raja (75 m). Sokolia dolina, v ktorej sa nachádza, sa označuje za najdivokejšiu roklinu Národného parku Slovenský raj. Kyseľ bol až do požiaru v roku 1976 považovaný za najkrajšiu roklinu. Dnes sa dá prejsť iba úsek od Obrovského vodopádu, ktorý môžete obdivovať z lávky nad ním. Po prekonaní tejto náhradnej trasy si vyberte z dvoch samostatných roklín – Veľký Kyseľ alebo Malý Kyseľ so zaujímavými vodopádmi.
V potokoch s bielym vápencovým podložím, akými sú Biely potok, Veľká Biela voda alebo Zajfy, je obdivuhodne čistá voda. Po výstupe na Havraniu skalu sa vám naskytne výhľad na hlboké lesy, poľany a strmé zrázy rokliny Veľký Sokol. Ďaleké obzory a panorámy s lesmi vidno tiež z Kláštoriska, Čertovej sihote, Ihríka, Veľkej Knoly a ďalších.
Tomášovský výhľad je 146 metrov vysoká skalná terasa na ľavom brehu Hornádu. Poskytuje jedinečné pohľady do údolia Bieleho potoka a Prielomu Hornádu. Z Čingova sa prejdite na Soviu skalu, pokochajte sa výhľadom na rekreačnú lokalitu a cez Hornádsku kotlinu na neďaleké majestátne Vysoké Tatry. Do najmohutnejšej rokliny Veľký Sokol vyrazte včas, pretože je najdlhšia. Budete obdivovať až 300 metrov vysoké bralá v časti Kamenné vráta a prejdete na jeden meter zúženou Kamennou bránou v romantickej Róthovej rokline.
Na južnej strane Slovenského raja nájdete jedinú a zároveň najkratšiu, iba 1 kilometer dlhú Zejmarskú roklinu so sústavou Nálepkových vodopádov vysokých 22,5 metra. Dostanete sa ňou na náhornú planinu Geravy. Zastavte sa na Kláštorisku, na Skale útočišťa a obnovovanom Kláštore kartuziánov z 13. storočia. Jeho archeologický prieskum priniesol najbohatšiu zbierku stredovekých kachlíc v Európe. Neďaleký symbolický cintorín pripomína životy vyhasnuté v Slovenskom raji. Na Zelenej hore sú stopy po zaniknutom tzv. Marcelovom hrade, ktorý vznikol, aby ochraňoval cesty údolím Hornádu. Čingov – Hradisko je archeologická lokalita a zároveň prírodná rezervácia s náučným chodníkom.
Z turistických centier Čingov, Kláštorisko, Podlesok a Dedinky môžete podnikať rôzne výlety i náročné túry. Prejdite niektorý z deviatich náučných chodníkov. Nachádzajú sa v miestach s vysoko hodnotným krajinárskym, estetickým a prírodovedným charakterom.
