Toto všetko sa v trenčianskej synagóge odohralo za 100 rokov od jej postavenia, ktorého výročie si Trenčania pripomenuli práve v piatok.
Podľa historikov budova patrí k najkrajším a najzaujímavejším dielam svojho druhu na Slovensku. Historizujúca stavba priťahuje pozornosť byzantskými a maurskoorientálnymi prvkami. Možno práve tento unikátny vzhľad ju zachránil pred zničením. Počas druhej svetovej vojny bolo veľké množstvo synagóg zbúraných či vypálených. V Trenčíne však prežila.
Pri západných mestských hradbách stála pôvodne drevená židovská modlitebňa. Tú niekoľkokrát rozširovali, ale stále nepostačovala zvyšujúcemu sa počtu židov v Trenčíne. Novú, kamennú synagógu naprojektoval architekt berlínskeho ateliéru Richard Scheibner, rodák z Trenčína. Hotová bola ešte pred začiatkom prvej svetovej vojny.
„Posledné bohoslužby v starej drevenej synagóge boli v apríli 1912. Na jej mieste vznikla reprezentatívna, jedinečná stavba. Za 18 mesiacov ju postavila trenčianska firma Fuchs a Niegreisz. Od roku 1913 bola využívaná na náboženské obrady až do druhej svetovej vojny, keď ju znesvätili príslušníci nacistickej organizácie Freiwilige Sutzstaffel a Hlinkovej gardy, ktorí zároveň zničili jej vnútorné zariadenie. Podľa pamätníkov v roku 1942 do nej vtrhli vojaci na koňoch,“ hovorí historička Jana Karlíková.
Vojna a vtedajší režim židovskú komunitu zdecimovali, počas holokaustu a v koncentrákoch bolo zavraždených okolo 1 500 trenčianskych Židov. Pred vojnou ich tu žili asi dve tisícky. V roku 1948 začala židovská náboženská obec opäť využívať synagógu, ale to dlho netrvalo. V roku 1951 sa z nej stalo skladisko odevných závodov. V rokoch 1974 až 1984 ju rekonštruovali, pretože bola narušená statika, a potom sa využívala na príležitostné kultúrne podujatia. Pred 20 rokmi sa synagóga vrátila reštitúciou do majetku Ústredného zväzu židovských náboženských obcí a využíva sa na kultúrne podujatia.
„Synagóga je jednou z kultúrnych dominánt v historickom centre Trenčína. Mesto využívalo priestory synagógy takmer dva roky ako náhradu svojej mestskej galérie, organizovalo tu výstavné a mnohé iné podujatia na základe zmluvy so židovskou obcou,“ vraví Erika Ságová, hovorkyňa mesta. Dnes má židovská náboženská obec v Trenčíne asi 30 až 40 členov. Na svoju náboženskú činnosť nepotrebujú veľké priestory synagógy, postačuje im malá modlitebňa v zadnej časti objektu.
„Na mnohých miestach na Slovensku boli synagógy zbúrané z politických dôvodov. Veľmi si ceníme, že mestskí zastupitelia v Trenčíne neuvažovali takýmto spôsobom a dnes je tento skvost súčasťou starého mesta. Budova má už svoj vek a vyžaduje si rekonštrukčné práce, ktoré konzultujeme s ministerstvom kultúry. Reštaurátori hovoria o veľmi vzácnych freskách, ktoré sa nám, dúfajme, podarí v plnej miere odhaliť a potom sprístupniť širokej verejnosti krásu tejto budovy,“ dodal Martin Kornfeld, tajomník Ústredného zväzu židovských náboženských obcí.