Nová Dubnica
Nová Dubnica je slovenské mesto ležiace v Ilavskej kotline, ktorá je z juhovýchodu ohraničená Strážovskými vrchmi a zo západu Bielymi Karpatmi, v ktorých sú nádherné Vršatské bradlá. Dubnica má rozlohu 1 127 ha a nachádza sa v nadmorskej výške 242 m n.m.
Na základe územnosprávneho členenia
je Nová Dubnica súčasťou Ilavského
okresu, ktorý patrí do
Trenčianskeho kraja. Novú
Dubnicu tvoria 2 celky:
a)
časť Nová
Dubnica - moderné sídlo mestského
charakteru,
b)
časť Kolačín
-
vidiecka časť, ktorú tvoria bývalé obce Veľký a Malý Kolačín.
Žije tu približne 11 766 obyvateľov. 95,6% je slovenskej, 1,8% českej národnosti. Až 70 % obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu.
História
História mesta je pomerne krátka. Mesto teda malo byť pôvodne len sídliskom pre robotníkov pracujúcich v Závodoch ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom. Bolo umiestnené päť kilometrov od zbrojovky pre prípad bombardovania.
Samotný projekt navrhol architekt Jiří Kroha. Malo
vzniknúť
ideálne socialistické mestečko. Projekt sa podarilo zrealizovať len približne z jednej tretiny.
O dva roky neskôr bol vybudovaný prvý objekt, Domov mladých.
1. júna 1957 sa sídlisko, dovtedy súčasť Dubnice nad Váhom, stalo samostatnou obcou s názvom NOVÁ DUBNICA.
8. júna 1960 jej bol priznaný štatút mesta.
Časť Kolačín sa pripojila k Novej Dubnici v roku 1971.
Nové časti mesta nenadväzujú svojím riešením na Krohov projekt. Ide už len o typickú panelákovú výstavbu. V Novej Dubnici je celkom 35 ulíc, 5 sadov a jedno námestie.
Cestovný ruch
Nová Dubnica má dobré podmienky pre cestovný ruch. Je východiskové miesto pre turistiku či cykloturistiku
vďaka horám, ktoré sú hneď za mestom.
Výhodná geografická poloha Novej Dubnice umožňuje návštevy pamiatok v okolitých mestách a obciach - hrady a zámky, resp. ich zrúcaniny. (hrad Vršatec, Beckov, Lednica a Ilava). V okolitých lokalitách možno obdivovať i mnohé historické kostoly a kaštiele (poľovnícky kaštieľ neďaleko Nemšovej, kaštieľ v Dubnici nad Váhom). V blízkom okolí nemožno obísť ani historický Trenčín so starobylým hradom, svetoznáme kúpele Trenčianske Teplice bývajú tiež cieľom jednodňových výletov.
Školstvo
V meste sú v súčasnosti tri
základné školy : Základná
škola Janka Kráľa, Základná škola sv. Jána Bosca
a Súkromná základná škola. Taktiež Gymnázium sv. Jána Bosca,
3 predškolské zariadenia, Základná umelecká škola a Centrum voľného času
Dubinka.
Kultúra a oddych
Pre poriadanie
kultúrnych podujatí slúži kino Panorex,
ktoré bolo prvým panoramatickým kinom na Slovensku. V kine sa už niekoľkokrát uskutočnila
výstava starých gramofónov a rádií pod názvom Historické ucho, každoročne sa koná výstava paličkovanej čipky. Konajú sa tu aj rôzne folklórne vystúpenia.
V meste pôsobí niekoľko umeleckých
súborov a skupín, reprezentujúcich Novú Dubnicu nielen v Slovenskej republike, ale i v zahraničí, napríklad Dychový
orchester, ktorý spolu s mažoretkami
býva prizvaný na slávnosti a otváracie ceremoniály významných kultúrnych a športových
udalostí.
Spevácke a tanečné umenie propaguje Miešaný spevácky zbor Nová
Dubnica a folklórny súbor Dubinka.
Významné budovy
K najvýznamnejším patria budovy podľa Krohovej koncepcie na Mierovom námestí, Pribinove sady, Sady kpt. Nálepku, Sady Cyrila a Metoda, Komenského sady, Budova bývalej Základnej školy Hviezdoslavovej, v ktorej sa nachádza aj arborétum,
Osobnosti města
Jiří Kroha
Napriek tomu, že nepochádza z Novej
Dubnice, do dejín tohto mesta sa nezmazateľne vryl. Práve jeho projekčný
návrh, vypracovaný umeleckým
ateliérom, dal mestu originálny vzhľad. Tento rodák z Prahy bol všestranným
umelcom, ktorá sa venoval nielen architektúre, ale aj sochárstvu, maliarstvu,
či divadlu. V roku 1951 architektonicky navrhol mesto Nová Dubnica. Mesto malo byť postavené
v duchu socialistického realizmu. Podľa jeho plánu, malo byť mesto vzorom
plánovaného riešenia bytovej otázky. Nová Dubnica mala byť zasadená do prírodného reliéfu. Žiaľ, jeho projekt sa podarilo zrealizovať len asi
z jednej tretiny.
Ján Zachara
Ten rodák z Kubrej dodnes žije v Novej Dubnici. Mnohí o ňom hovoria ako o malom veľkom mužovi slovenského boxu. Je to milý, nenápadný, drobný pán, až ťažko uveriť, že bol hviezdou takého športu akým je box. Ale zdanie klame. Ján Zachara je 4- násobný majster Československa a 2- násobný majster Slovenska a hlavne držiteľ olympijského titulu z Helsínk z roku 1952, v kategórii do 57 kg. Napriek vysokému veku je stále v skvelej kondícii, ktorú si vedome udržiava a pre mnohých by mal byť príkladom.
Štefan Baláž
Tento dirigent založil v roku 1975 dodnes fungujúci dychový orchester. V danom čase pôsobil ako riaditeľ Ľudovej školy umenia. Vychoval si z radov hudobníkov dirigenta Vratislava Hruboša.