Kuchyňa je v rodine Márie Hurajovej, ktorá je riaditeľkou finančnej inštitúcie, miesto, kde to žije. Jej dcéra, herečka Lucia Rózsa, však mala v detstve bližší vzťah ku knihám, a tak bola od domácich prác „oslobodená“. Dnes, keď už má tiež vlastnú kuchyňu, sa snaží byť aspoň pomocnou silou svojho manžela, hudobníka Oscara Rózsu.

Mária: V kuchyni sme ako rodina trávili veľa času. Nedá sa povedať, že by som mala k vareniu bohvieaký vzťah, často som ho vnímala iba ako nutné zlo, ale mám tri deti, tak som sa s ním musela popasovať.

Lucia: Mamina, nebuď skromná. Ona je vynikajúca kuchárka! Bohužiaľ, pokiaľ ide o mňa, tak sa to povedať nedá... v tomto smere som nikdy nebola veľmi talentovaná. Asi preto ma mamina z kuchyne vždy nenápadne odháňala. Našťastie, môj brat bol presný opak a ochotne jej pomáhal aj s varením, aj s umývaním riadu.

Mária: A veľmi rád obsluhoval všetky domáce elektrospotrebiče. Už ako 5-ročnému som mu mohla zveriť mletie mäsa na elektrickom mlynčeku bez toho, aby som sa bála, že si pomelie pršteky. Lucku však oveľa viac zaujímali knihy, to má po otcovi. A tak sa naša rodina rozdelila na dva tábory: pracovný a vzdelávací.

Lucia: A platí to aj dnes. Keď prídem k mame na návštevu a spýtam sa, s čím jej môžem v kuchyni pomôcť, tak mi vždy odpovie: S ničím, ty len rozprávaj. (smiech) A to je veľmi príjemný moment, lebo pozorovať ju pri varení je radosť. Navyše, nie je typická žienka domáca, má množstvo iných pracovných povinností a záľub, ktoré musí stíhať, a tak si ako dobrý manažér musí zmanažovať aj čas v kuchyni. Vďaka tomu netrávi pri sporáku celý deň, čo mi je veľmi sympatické.

Mária: Za to môže výber. Tradičné jedlá som nevarila často ani ľahká talianska, čínska alebo francúzska kuchyňa. Vždy som veľa cestovala, a tak som nosila zo zahraničia suroviny na jej prípravu. Bolonské špagety a pizza, tie sú u nás dodnes obľúbené. Rovnako ako steaky alebo bravčové medailónky. Ak však z času na čas urobím výnimku, tak viem všetkých dostať aj dobrou sviečkovou s omáčkou. A ja sa zasa rada nechám zlomiť na čokoľvek, čím ma ponúkne Lucka s Oscarom. U nich doma sa mi páči, ako sa púšťajú do prípravy špecialít z celého sveta.

Lucia: Neviem, či je slovo púšťajú ten správny výraz. Oscar je šéfkuchár a hviezda každej kuchynskej operácie. Ja som zatiaľ len v úlohe kuchtíka. Ale musím povedať, že ma to veľmi baví a verím, že raz príde deň, keď aj mňa v kuchyni osvieti. (smiech)

Lucia: Koláče vždy piekla pre celú rodinu babička. V poslednom období ju musíme suplovať, lebo má už 91 rokov, ale inak mala všetky sviatky pod palcom ona. Raz som jej prišla pred Vianocami pomôcť a na ten zážitok nikdy nezabudnem. Babička ma poverila vymiešaním nejakého cesta a dala mi do ruky ručný mixér. Osudová chyba! Vtedy som mala strašne dlhé vlasy, nahla som sa nad misu... Celé to trvalo asi 3 sekundy a už som mala šľahač pri hlave. Babička ma zachránila pred oskalpovaním jedine tým, že pohotovo vytiahla šnúru zo zásuvky. A potom mi namiesto pečenia celý deň rozpletala vlasy zamotané do mixéra. (smiech)

Lucia Rósza-Hurajová: Babička ma zachránila pred oskalpovaním

Výber pre vás