Latinský názov: Viola odorata
Fialka je jedným z prvých poslov jari.
Je to vytrvalá, 10 - 15 cm vysoká bylina so zakoreňujúcimi výbežkami, pomocou ktorých sa intenzívne rozširuje. Patrí do čeľade fialkovitých. Listy i stopky kvetov vyrastajú z podzemku, byľ sa nevytvára. Listy vyrastajú okrúhle až okrúhlovejárovité, často širšie než dlhšie, srdcovito vajcovité, vrúbkované. Kvetné stopky rastú v hornej polovici s prílistkami, kvety sú vonné, koruna kvetu fialová, vzácne môže byť aj biela. Dolný korunný lístok vybieha do ostrohy, táto má vždy fialovú alebo lilavú farbu. Kvitne od marca do apríla, jej plodom je tobolka. Ľudovo sa bežne nazýva fialka.
Podzemok rastliny, a trochu v menšej koncentrácii i celá vňať obsahujú mnoho saponínov, ktoré uľahčujú odkašliavanie, ďalej hojivý sliz, flavónové glykozidy, voskové látky, alkaloid violín, vonnú silicu a dokonca i zlúčeninu kyseliny salicylovej, čo je účinná látka acylpyrínu – práve vďaka nej má táto bylinka antireumatický účinok. Rastlinka pochádza zo Stredomoria, ale u nás sa pestuje už od stredoveku. Hojne rastie v krovinách, hájoch, parkoch a na cintorínoch od nížin do podhorského stupňa, obzvlášť v okolí ľudských obydlí. V dobe kvitnutia, od marca do apríla, zbierame celú kvitnúcu vňať. V septembri a v októbri je potom možné z pestovaných fialiek zbierať podzemky, ktorými sa rastlina často vegetatívne množí.
Kvety voňajú sladko a veľmi jemne. Silice sa využívajú aj v kozmetickom priemysle ako súčasti parfumov, mydiel a ďalších výrobkov.