Botanici túto krytosemennú rastlinu poznajú pod vedeckým názvom Tanacetum vulgare. Zaraďujú ju do skupiny dvojklíčnolistých rastlín do čeľade astrovité (Asteraceae).
Vratič obyčajný patrí k trvácim bylinám. Obdobie vegetačného kľudu pretrváva plazivým rozkonáreným podzemkom. Vzpriamená stonka je vysoká 60-120 cm. Po bokoch z nej vyrastajú zložené listy, ktoré sú perovito strihané. Na vrchole sa nachádza viac kvetov žltej farby. Usporiadané sú do zloženého súkvetia chocholíkovitá metlina, ktoré je tvorené polguľovitými úbormi.
Vratič obyčajný kvitne od júla až do novembra. Po odkvitnutí z kvetu vzniká suchý nepukavý plod obráteno vajcovitá nažka.
Vratič obyčajný môžeme vidieť na medziach, popri cestách, v pobrežných krovinách, v priekopách , na násypoch i na rúbaniskách od nížin až po horský stupeň. Rastie na piesočnato-hlinitých až štrkovitých stanovištiach, často v spoločnosti jedincov rodu Palina (Artemisia).
Patrí k liečivým, ale zároveň i jedovatým rastlinám. V ľudovom liečiteľstve sa používať nesmie, drogu a prípravky z nej môže predpísať iba lekár.
Jedovatá je celá rastlina. Toxicitu spôsobuje thujón obsiahnutý v silici, ktorý vyvoláva miestne podráždenie, zvracanie, hnačky, prekrvenie malej panvy. Otrava sa prejavuje spomalenou srdcovou činnosťou, spomalením dýchania, zúžením zreničiek, stuhnutím jazyka, neusporiadaným myslením, zdurením pier a kómou. Niekedy prevládajú príznaky porúch tráviacej sústavy, ťažké kŕče a rozšírenie zreníc a zrýchlenie srdcovej činnosti.