Vhodné prostredie

(toto je naša voliera pre nášho bloodhounda)

 

Anglický farbiar potrebuje veľa miesta. Mal by sa chovať v rodinnom dome so záhradou. Ak máte k dispozícii dostatok priestoru, môžete chovať anglického farbiara aj ako rodinného psa. Jeho veľkým plusom je to, že si dobre rozumie s deťmi. Samozrejme ho môžete vycvičiť aj ako služobného psa. V prípade, že ho chcete chovať ako poľovného psa, tak ho musíte pravidelne cvičiť. V každom prípade anglický farbiar vyžaduje dôsledné a spravodlivé vedenie.

Srsť

 

 Tento mocný spoločník má krátku jemnú srsť, ktorá nie je na hlave a ušiach tvrdá, ale naopak hod- vábna. Prípustné nie je len jedno sfarbenie. Srsť môže byť okrem iného čierna, červená, alebo môže mať hnedý odtieň farby kože. Príznačnou pre toto plemeno je voľná koža, záhyby a vrásky tak na čele, ako aj lícach.

Starostlivosť

Starostlivosť o srsť:

     Jeho srsť je priliehavá, krátka a dobre kryje proti chladu aj voda. Tiež nevyžaduje častú starostlivosť, ale lenivá 2x do roka a v tomto období je potrebné ju vyčesávať každý deň kefou s mäkkými štetinkami. Umývanie šampónom jej nevadí ani ju nepoškodzuje.

 

Starostlivosť o uši:

Bloodhoundom sa často stáva, že si pri jedení žmýkajú uši v jedle a majú v nich potom drobčekov, preto je dobré ich po jedle utrieť suchou vreckovkou. Veľký pozor na uši je nutné si dať pri kúpaní, aby sa nedostala do uší voda. Bloodhoundům sa tiež často tvorí v ušiach maz, ktorý vo veľkom množstve môže aj zhoršiť sluch. Ak chceme psa ušného mazu zbaviť, navlhčíme si handričku (nie papierovú vreckovku, ten by sa rozpustil a psovi by v ušiach zostali kusy mokrého papiera!) A uši vytrieme.

Povaha plemena Bloodhound

Tak, dnes Vám chcem napísať akú povahu majú plemená Bloodhound.
 
   Asi ako každý vie že Bloodhound je priateľský, hravý, aktívny a inteligentný pes. Zároveň ale aj tvrdohlavý a temperamentný. Je pokojný a rozvážny, vždy si najprv rozmyslí, či skutočne urobí to, čo po ňom žiadate - či to za tú námahu vôbec stojí .

    Nikdy nie je a nesmie byť bojazlivý alebo agresívne. Pretože má skvelý čuch, často sa môže stať, že bude utekať "za lovom", ak nebude mať dosť pohybu. Svojmu majiteľovi alebo rodine je oddaný a lojálni, v 99% prípadov je na nich aj silne závislý. Nie je moc samostatný a samotu znáša zle. Nie je moc mrštný ani rýchly, ak práve nejde po stope.


    S deťmi vychádza skvele a bezproblémovo. Má vysoký prah bolesti a detské hry mu nevadí. S ostatnými zvieratami vychádza dobre a na rozdiel od iných duričov alebo farbiarov nemá potrebu zabíjať, len stopovať . Nemá ani sklony prenasledovať rýchlo sa pohybujúce predmety. Je vhodné ho chovať vo väčšej svorke spoločne s inými psami, pretože nie je príliš dominantný.

  Nespravodlivo má anglický farbiar, možno aj zásluhou svojho mena, Bloodhound (krvavý pes), u mnohých ľudí zlú povesť. No neprávom. Jeho meno nepoukazuje na krvilačnosť, ale na čistokrvnosť plemena. Pri dobrej starostlivosti, ktorá je samozrejme predpokladom dobrého správania psa pri všetkých plemenách, sa anglický farbiar prejaví ako poslušný, prítulný a dobromyseľný. Ak sa s ním zle zaobchádza, môže reagovať veľmi negatívne. Jeho správanie sa môže staťagresívnym a môže prejavovať tendenciu k hryzeniu.

História plemena Bloodhound

Určite veľa ľudí zaujíma história. Tak obohatme si históriu plemena Bloodhound.

    Bloodhound pravdepodobne vznikol zo starobylého svätohubertského psa ktorého priviezli do Európy vojaci bojujúci v krížových výpravách, a o priame vyšľachtenie sa postarali ardenští mnísi z opátstva sv. Huberta v Belgicku, ktorí ich nekrížili s inými plemenami a udržiavali tak čistú líniu.

    Jeho predkovia boli parforsný duriče, používal ich v 7. storočí mních Hubert, ktorý bol neskôr menovaný biskupom a ešte neskôr, po svätorečenia, sa stal patrónom lovcov.

   Psy podobné týmto však existovali už dávno pred krížovými výpravami. Na jednej babylonskej hlinené tabuľke, stará asi 2 000 rokov pred N. L., Je vyobrazené niekoľko loveckých psov, z ktorých jeden sa veľmi podobá dnešnému Bloodhound plemenu. 

    Ďalšou možnou informácií o týchto starých psoch je aj rukopis z doby 55 rokov pred N. L., Na ktorých je popísaný pes sa záhyby kože na krku a výborným nadaním pre čuch. Obidva tieto príklady pravdepodobne nehovorili priamo o bloodhound, ale je možné, že sa jednalo o jeho priameho a veľmi podobného predchodca. 

   V dnešnej dobe sa bloodhound chová všade na svete. Využíva sa nielen ako spoločník do rodiny, ale aj ako lovecký pes tracking korisť. Vo Veľkej Británii ho využívajú k dohľadávanie páchateľov , v Amerike zase k hľadaní stratených detí a dospelých. 

Dúfam že Vás v tomto texte niečo zaujalo... A ďalšie nové info o Bloodhound sa dozviete v ďalších príspevkách... 

Čo za plemeno je to vlastne bloodhound?

Veľa krát sa stretávam s otázkou čo je to bloodhound...

       Samozrejme im to rada vysvetlím o aký druh plemena sa jedná. Nech si nemyslia že to je nejaká ryba. A nemusíte sa báť i Vám ktorý ste to rozklikli idem s radosťou vysvetliť aký druh plemena to je.

     Začneme pekne od začiatku.

Je to najväčší pes loviaci čuchom na svete.(Asi ste dosť prekvapený...Že?)
Má výborný nos. Dokáže nájsť až dva týždne starú stopu.



Toto je len začiatok ďalšie sa dozvieš v ďalších príspevkoch..